aktualizované: 30.01.2013 19:36:49
Svet
|
Európa
 Starovek:
Európa: Poľnohospodárske spoločenstvá sa v juhovýchodnej Európe objavili okolo r. 6000 pred n.l. aj ked na severozápadeto bolo až okolo r. 4000 pred n. l. Na pobreží Atlantiku začala vyspelá kultúra stavať mohyly. Najstaršie sú v Irsku, veľmi pôsobivé ukážky architektúry sú v Anglicku, Škótsku a Bretónsku. Okolo r. 300 pred n. l. začali Európe dominovať Kelti aj ked najvyspelejšie kultúry ktoré stavali mestá boli Mykénčania v Grécku a Etruskovia v Taliansku. Potom prišli Gréci a Rimania. Po zániku rímskej ríše sa končí starovek a začína stredovek. Stredozemiu dominovala Byzantská ríša a neskôr to bola Franská ríša a z nej svätá ríša rímska. Taktiež tu bolo cárske Rusko a Rakúsko- Uhorsko, Anglicko. Vyvíjalo sa to až do dnešnej podoby.
Stará Kréta: Najstaršia európska kultúra vznikla na ostrove Kréta asi pred 4500 rokmi. Po legendárnom kráľovi Minoovi sa volá Minojská kultúra. Minojská kultúra dosiahla vrchol v rokoch 2200- 1450 pred n. l. Minojčania vdačili za prosperitu svojim moreplaveckým a obchodným schopnostiam. Minojčania postavili niekoľko veľkých miest, spojenými dláždenými cestami, z ktorých každé bolo malým mestským štátom. Uprostred väčšiny miest bol palác s tečúcou vodou, výzdobou oknami a kamennými sedadlami. Kultúra zanikla v roku 1450 pred n. l. Prvou katastrofou bol výbuch sopky Théra nedaleko od Kréty, ktorý postihol celý ostrov. Druhá katastrofa nastala pri príchode Mikénčanov, ktorí prebrali minojskú kultúru a priniesli ich myšlienky na európsku pevninu.
Mykénčania: Mykény boli mestom vo východnej časti polostrova Peloponéz v Grécku. Boli centrom prvej gréckej kultúry, ktorá sa vyvinula po Minojčanoch. Mykénčania sa dostali do Grécka z Balkánu okolo r. 2000 pred n. l. Mykénsku kultúru spočiatku tvorili dediny na svahoch hôr, obývané ľudmi hovoriacimi starou formou gréčtiny. Okolo r. 1650 pred n. l. Mnohé dediny prerástli do opevnených miest s bohatými palácmi a luxusným tovarom. Okolo r. 1450 pred n. l. dobyli Krétu a začali budovať kolónie pri brehoch Egejského mora a na ostrovoch Rodos a Cyprus. Obchodovali najmä s Feníciou, Egyptom a Talianskom. Okolo r. 1200 Mykény podľahli nájazdnikom. Mnohí Mykénčania boli nútení utiecť do iných krajín.
Etruskovia: Jeden z najmenej slávnych starovekých národov, Etruskovia, žili medzi riekami Arno a Tiber v západnom Taliansku. V období od 8. do 1 storočia pred n. l. vybudovali množstvo miest a veľmi zbohatli dolovaním medi, cínu a železa. Etruskovia boli aj zručnými umelcami. Ich umenie bolo výrazne ovplyvnené Gréckom. Najatraktívnejšie etruské pamiatky sú hrobky. Bohaté rodiny si nechali stavať veľké hrobky s niekoľkými miestnosťami, ktoré boli vyzdobené portrétmi ich príslušníkov. V severných etruských mestách pôsobilo aj mnoho znamenitích sochárov. Pracovali hlavne s brondzom a zhotovovali figúrky, sošky a predmety, ako naprílad rytinami zdobené zrkadlá, dosky na nábytok a vozy.
Starovekí Gréci: Staroveké Grécko tvorili samostatné mestské štáty, z ktorých každý mal vlastné zákony a zvyky. V Grécku tak vznikla nová spoločnosť s novými ideálmi. Každý mestský štát(polis) ležal na rovnej planine obklopenej horami, ktoré mestu zabezpečovali prirodzenú ochranu a hranice. Za najvýznamnejšie mestské štáty sa považujú Atény a Sparta. Medzi dalšie patrili Korint, Chalkis, Milét, Smyrna a Eretria, každé s vlastným spôsobom života, zvykmi a vládami. Grécke mestské štáty medzi sebou často súperili. Gréci tvrdo bojovali za svoju slobodu, predovšetkým s Peržanmi, ktorí Grécko ohrozovali. Gréci ovplyvnili mnohé dalšie kultúry.
Starovekí Rimania: Mesto Rím založili podľa tradície v r. 753 pred n. l. príslušníci miestnych kmeňov, ktorí si postavili tábory na siedmich rímskych pahorkoch. Legenda hovorí, že v ranom Ríme vládli miestni králi, z ktorých prvý bol Romulus. Hlavné slovo pri voľbe kráľa a pri zásadných otákach malo zhromaždenie aristokracie. Rimania nemali v pláne stať sa veľkou imperiálnou mocnosťou- spočiatku sa chceli len brániť a odrážať susedov. Ale za 500 rokov sa z Ríma malo stať centrum západného sveta a vystriedať Grékov. Po smrti G. Iuliusa Caesara r. 44 pred n. l. dali Rimania prednosť monarchistickému režimu pred chaosom. Jeho nástupca Octavius postupne prebral moc a stal sa prvým cisárom. Rímski cisári sa opierali viac o armádu ako o svoj ľud. V 60. rokoch 2. storočia n. l. zasiahla Rím morová epidémia a dramaticky znížila počet obyvateľov. Následný úpadok Ríma trval 300 rokov.
Kelti: Kelti tvorili voľné zoskupenie kmeňov žijúcich od 15. stor pred n. l. na juhu Nemecka. Do rímskych čias ovládli väčšinu Európy. Okolo roku 500 pred n. l. predstavovali Kelti v Európe dominantnú moc. Na výboje vyrážali zo svojho domovského územia v dnešnom južnom Nemecku, severnom Francúzsku a v Čechách. Nevytvorili politicky jednotný štátny celok, boli skôr konfederáciou samostatných kmeňov so spoločnou kultúrou. Ich vplyv siahal od Španielska po Britániu, Nemecko a severné Taliansko až do strednej Anatólie. Kelti boli predovšetkým poľnohospodári a remeselníci, žili v kmeňoch, združení okolo náčelníckeho oppida čiže pevnosti. Každý Kelt bol slobodný a mal určité práva. Spravodlivosť vykonávali druidi. V rámci kmeňa bola veľmi silná súdržnosť. Kelti boli známi ako urputní bojovníci(bojovali aj ženy) a na výrobu zbraní a nástrojov používali železo.
Barbari: Výrazom "barbar" označovali Rimania obyvateľov oblastí, ktoré ležali za hranicami ich ríše, no nepovažovali ich za civilizivaných. Barbari žili v malých poľnohospodárskych komunitách a boli neľútostní bojovníci. Medzi kmeňe pod spoločným názvom barbari patrili napr. Huni(stredoázijské kmeňe, ktoré boli vyhnané z Azie Čínanmi a prišli do Európy. Usadili sa v strednom Podunajsku. Najväčší vodca Hunov Atila porazil veľa krajín, vyplienil Balkán a Grécko a vytvoril neporaziteľné hunské vojsko. Po jeho smrti sa však ríša rozpadla), Frankovia, Vizigóti, Sasi, Anglovia, Vandali, Burgundi( po rozpade Západorímskej ríše si rozdelili územie ríše, neskôr väčšina z nich vitvorila mocné kráľovstvá ako napr. Franská ríša).
Ranný Stredovek:
Byzantská ríša: Byzancia zdedila východnú časť Rímskej ríše a pretrvala potom takmer celé jedno ticícročie, až dovtedy, než ju zabrali osmanskí Turci. Konštantínopol, hlavné mesto Východorímskej ríše, nechal postaviť cisár Konštantín na mieste bývalého gréckeho prístavu Byzantion. Cisár Justinián I vládol v rokoch: 527- 567. Pre byzantskú ríšu získal veľa území v severnej Afrike, Taliansku a južnom Španielsku. Ríša musela viesť mnohé boje proti nepriateľom. Konštantínopol bol nielen hlavným mestom Byzantskej ríše ale aj veľkým centrom kultúry, vzdelanosti a náboženstva. Mal vinikajúcu polohu vdaka ktorej sa dal kontrolovať obchod medzi Európou a Aziou.
Starí Slovania a starí Bulhari: Bulharsko a Kyjevská Rus mali vo východnej Európe významné postavenie. Prijatie ortodoxného kresťanstva ovplyvnilo ich národy aj cirkev. Starí Bulhari, predchodcovia dnešných Bulharov, boli potomkami turkotatárskych kmeňov, ktoré sa usadili pri rieke Volge v Rusku. Ich civilizácia dosiahla vrchol v polovici 7. storočia. Potom ich porazili Chazari žijúci v oblasti pri dolnom toku Volgy. Veľa starých Bulharov potom prešlo do oblasti delty Dunaja, kde potom splynuli s tamojšími Slovanmi. Slovania pochádzajú pravdepodobne z oblasti dnešného Bieloruska. Prvé štáty v Rusku boli Slovanské a na ich čele stáli vikinskí obchodníci. Knieža Rurik z dynastie Rurikovcov koncom 9. storočia dobyl Kyjev , spojil najdôležitejšie centrá(Novgorod, Kyjev, Smolensk), a tak vznikol nový štát- Kyjevská Rus. Za vlády Jaroslava Múdreho sa stal Kyjev centrom kultúry, ktorý mohol súperiť s Konšantínopolom. Začiatkom 11. storoia sa začala postupne rozpadať a jej obyvatelia sa presunuli do severných oblastí-kde začalo vznikať Rusko, obklopujúce Moskvu.
Franská ríša: Dynastia Karolovcov vytvorila prvú bohatú ríšu a silnú európsku ríšu. Jej obyvatelia pochádzali z germánskych "barbarov", Frankov. Frankovia sa usadili na území dnešného Belgicka a severného Francúzska. Ich vodca Chlodovik I. z dynastie Merovejcov(481-511) si za svoje sídlo vybral mesto Paríž. Zjednotil franské kmene a vytvoril novú ríšu rozkladajúcu sa zhruba na území dnešného Francúzska a časti Nemecka. Neskoršie získal moc Karol Martel, ktorý viedol Frankov v boji proti moslimom. Podľa Karola Martela bola pomenovaná dynastia Karolovcov, ktorú založil jeho syn Pipin III. krátky. Po Popinovej smrti zdedili jeho ríšu jeho synovia Karloman a Karol (Veľký).
Anglosasi: Počas nájazdov kmeňov Anglov, Sasov a Jutov v 5. a 6. storočí sa v Británii vytvoril nový národ, Anglosasi, ktorí nakoniec v Británii prevládli. Rimania opustili svoju provinciu Britániu okolo r. 407. Nasledovalo čiastočné oživenie moci romanizovaných Britov. R. 446 požiadal britské knieža Vortigern nemeckýchSasov z Porýnia, aby ho podporili v boji proti Piktom a Škótom. Sasi získali časť územia na juhovýchode, ale okolo r . 500 ich vyhnali Briti vedení kráľom Artušom. Po germánskych nájazdnikoch odišlo na územie Anglicka veľa ich krajanov. V 6. a 7. storočí sa začalo jeho pozvoľné osídľovanie. Britské mestá, dediny a statky zostali opustené a zmizla aj keltská kresťanská cirkev. Germáni zaviedli nové hospodárske metódy a formy vlastníctva. Nakoniec vzniklo 7 nových kráľovstiev.
Rímskonemecká ríša: V roku 936 sa stal nemeckým kráľom Oto I. Veľký. Snažil sa o vzkriesenie starého rímskeho impéria a r. 962 ho pápež korunoval za cisára Rímskonemeckej ríše. Rímskonemecká ríša, zvaná aj Svätá ríša rímska nemeckého národa, nebola v skutočnosti ani svätá, ani rímska. R. 800 sa stal Karol Veľký rímskym cisárom a jeho ríša sa zozkladala najmä na území dnešného Nemecka a Francúzska. Po Karolovej smrti sa Franská ríša rozpadla a územie dnešného Francúzska a Nemecka existovali oddelene. Neskôr chcel Oto I. Veľký oživiť pôvodnú rímsku ríšu. Jeho úsilie prinieslo stabilitu vďaka tomu, že si podmanil všetkých vládcov, ktorí mali voči nemu dlhy, a aj preto, že porazil starých Maďarov. Oto I. zabral územie dnešného Česka, Rakúúska a severného Talianska. R. 962 korunoval za cisára a založil tak tradíciu, ktorá trvala až do roku 1806.
Vikingovia: Vikingovia sužovali Európu 200 rokov. Boli však aj obckodníkmi a svojimi návykmi ovplyvnili život mnohých krajín na celom svete. Vikingovia sa na výpravy zo svojich pôvodných území v Nórsku, Dánsku a Švédsku vydávali od 8. storočia. Na výpravách vyhľadávali poklady, dobrodružstvá a lepšiu poľnohospodársku pôdu. Z dreva vyrábali vynikajúce lode. ktoré mohli plávať na rozbúrenom mori i proti prúdu riek a ľahko sa s nimi pristávalo. Najprv sa zamerali na bohaté kláštory a pobrežné mestá, neskôr sa vydávali po Rýne, Seine a Loire a napádali mestá vo vnútrozemí. Boli veľmi dorí obchodníci a námornici, na svojich dobyvačných a obchodných cestách doplávali až do Konštantínopola a Bagdadu.
Normani: Normani napadli Anglicko r. 1066 a onedlho ovládli anglosaských a vikingských obyvateľov, Walesanov a Irov. Svoj vplyv potom postupne rozširovali. Normani boli dánski vládcovia, ktorí od 10. stor. žili na území Normandie. Prijali karolínske a kresťanské ideály. Boli medzi nimi aj schopní bojovníci. Viliam I. Dobyvateľ, pôvodne normanský vojvoda, sa stal kráľom Anglicka. Po invázii Normanov r. 1066 sa veľa Angličanov búrilo. Viliam I. ich rebélie kruto potlačil, odobral im pôdu a venoval ju šľachticom a časť aj cirkvi.
Stredovek:
Križiaci: Palestínu, ktorú ovládala Byzantská ríša, dobyli r. 637 moslimskí Arabi. Pápež vyzval kresťanských vojvodcov, aby začali bojovať za oslobodenie Božieho hrobu. Palestína bola svätou zemou pre kresťanov i moslimov a veriaci tam putovali po stáročia. Po dobytí Palestíny Arabmi mohli kresťania slobodne navštevovať svätú zem. Situácia sa zmenila po nájazde Turkov. Pápež Urban II. vyzval r. 1095 kresťanských veriacich, aby oslobodili Palestínu od moslimskej nadvlády. Rytieri i prostí ľudia vyrazili pod vedením francúzskych a normandských feudálov do Palestíny. Väčšina z nich sa na územie Palestíny ani nedostala. Veľmi dobre vycvičená križiacka armáda r. 1099 dobyla Jeruzalem a zmasakrovala jeho obyvateľstvo. Celkovo bolo vedených 9 križiackych výprav do svätej zeme. Veľká väčšina z nich skončila neúspechom.
Plantagenetovci- Henrich z Anjou: R. 1154 sa gróf z Anjou stal Henrichom II. prvým anglickým kráľom z dynastie Plantagenetovcov. Stal sa jedným z najmocnejších európskych panovníkov. Bol pravnukom Viliama Dobyvateľa. Ked sa Henrich z Anjou stal vo veku 21 rokov kráľom Henrichom II., zdedil po otcovi francúzske provincie z Anjou, Maine, a Touraine, po svojej matke potom Normandiu a Bretónsko. R. 1152 sa jeho ženou stala bývalá manželka francúzskeho kráľa Ľudovíta VII. Eleonóra a Henrich tak získal akvitánske vojvodstvo. Stal sa vládcom nad Anglickom a dvoma tretinami Francúzska. Henrich II. bol veľmi vzdelaný a kultúrny panovník ,ktorý často cestoval po svojej krajine. Henrichovu ríšu tvorili rodinné dŕžavy a kráľ plánoval ich rozdelenie medzi svojich štyroch synov. Dvaja synovia zomreli. Následník trónu sa stal Richard(levie srdce). A po ňom Henrichov další syn Ján. Henrich II. zomrel v r. 1189. Jeho synovia stratili väčšinu územia vo Francúzsku a nový poriadok, ktorý nastolil Henrich II. čoskoro zaniko.
Angličania- Francúzi- Storočná vojna: Storočná vojna predstavovala sled niekoľkých krátkych a drahých vojen, v ktorých sa Anglicko snažilo ovládnuť Francúzsko. Narazilo však na tvrdý francúzsky odpor. V r. 1328 zomrel bez priameho dediča francúzsky kráľ Karol IV. z rodu Kapetovcov. Francúzski baróni dosadili na tr=on jeho bratranca Filipa VI. z rodu Valois. Anglický kráľ Eduard III., synovec Karola VI., vzniesol nárok na nástupníctvo na francúzsky trón. R. 1337 vypukla vojna, ktorá v skutočnosti trvala 116 rokov. Angličania striedavo získavali a strácali veľké územia vo Francúzsku. Nakoniec Francúzi získali svoje územie naspäť a vyhnali Angličanov.
Počiatok Novoveku:
Španieli- Reconquista: Španieli začali v 12. stor. znovu dobývať svoje územie ovládané moslimami. Konečné zjednotenie krajiny nastalo o 300 rokov neskôr, za vlády Ferdinanda II. a Izabely. Po páde Rímskej ríše sa na tri storočia ujali vlády v Hispánii Vizigóti. R. 711 napadli krajinu Maurovia zo severu Afriky a r. 756 tam založili v Cordóbe moslimský emirát (neskór kalifát), ktorý pretrval do r. 1031. V tom období kresťania zo severu Španielska energicky vyrazili na juh. Začali tzv. reconquistou (znovudobytie), ktorá r. 1236 prinútila moslimov na ústup do Granady. Španielsko bolo takmer celé 15. storočie rozdrobené, spojenie Kastílie a Aragónska viedlo k zjednoteniu celého Španielska.
Taliani- renesancia:
|
